Na jar sa príroda prebúdza, avšak u alergikov to nie je veľmi šťastné obdobie. Začnú kýchať, kašlať, oči im slzia a v nose ich svrbí. Sezónni alergici trpia najmä peľovou alergiou, ale niektorým ľuďom hrozí alergia celoročne. Viete, čo robiť v takomto prípade?
Poznáme veľa druhov alergénov, ktoré môžu dráždiť rôzne časti nášho tela a spôsobovať problémy. Spomeňme len alergie na lieky, bodnutie hmyzom, potraviny či kontakt s určitými látkami (kovy, latex a pod.). Tieto vytvárajú reakcie väčšinou na koži, resp. pri alergii na lieky môžeme hovoriť o alergickej reakcii celého tela.
Alergény, ktoré spôsobujú zápal očných spojiviek sa väčšinou nachádzajú v ovzduší. Vzdušné alergény sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné a veľmi ľahké častice, ktoré sa vznášajú vo vzduchu. Zo vzduchu sa už ľahko dostanú do nosnej či očnej sliznice, kde zapríčinia nádchu, astmu alebo zápal očných spojiviek. Vzdušné alergény sa nachádzajú vo vonkajšom aj vnútornom prostredí. Kým vonkajšie spôsobujú väčšinou sezónne alergie, tie čo sa nachádzajú vo vnútri, spôsobujú alergie celoročne.
Peľ
Peľ je jedným z najčastejších príčin alergie. Je tvorený veľmi malými časticami – samčími semenami kvitnúcich kvetov. Nájdeme ho hlavne vonku. Hlavné zdroje alergénneho peľu sú trávy, stromy a buriny. Častice sú malé a lietajú v ovzduší. Ľahko sa dostanú do očnej a nosnej sliznice, kde dráždením vyvolajú alergické reakcie. O peľovej alergii sa viac dozviete v tomto článku.
Foto: Pixabay.com
Plesne
Plesne alebo huby nájdeme takmer všade. Poznáme niekoľko druhov plesní a nájdeme ich aj vo vnútornom aj vonkajšom prostredí. Plesne pri rozmnožovaní uvoľňujú do ovzdušia mikroskopické čiastočky – spóry, ktoré spôsobujú alergické reakcie. Vzduchom sa ľahko dostanú do nosnej aj očnej sliznice, ktoré reagujú zápalovými reakciami, tvorbou sekrétu a podobne.
Rast húb prebieha počas celého roka, avšak uvoľňovanie spór je ovplyvnené počasím. Spóry nájdeme v ovzduší najmä pri vysokej vlhkosti a teplote 20-30 °C. Vnútorné plesne sa nachádzajú na miestach s vysokou vlhkosťou (kúpeľňa, pivnica a pod.). Vonkajšie plesne rastú hlavne vo vlhkých rastlinných oblastiach a na rozkladajúcej sa vegetácii.
Prach a roztoče
V domácom prachu nájdeme veľké množstvo zložiek, z ktorých mnohé by sme mohli označiť ako potenciálne alergény. V prachu nájdeme roztoče, čiastočky z domácich zvierat či hmyzu, plesne atď. Najčastejšie alergické reakcie spôsobujú roztoče, ktorých existuje až 30 000 druhov. Malé organizmy roztočov sa bez väčších problémov dostanú do vzduchu odkiaľ útočia na naše sliznice a dráždia ich. Živia sa odumretými bunkami našej kože, v každej domácnosti ich nájdeme v hojnom počte. Okrem kožných buniek potrebujú na prežitie vodu, ktorú berú zo vzduchu a teplé prostredie. Rastú hlavne v oblastiach s vysokou vlhkosťou vzduchu a teplotou okolo 25°C.
Alergény zvierat
Veľa ľudí si myslí, že alergické reakcie spôsobuje srsť zvierat, ale v skutočnosti ako alergény pôsobia výlučky zvierat – sliny, pot, odumreté bunky kože, moč a fekálie. Maličké čiastočky z výlučkov sa dostanú aj na srsť a keď zvieratká hladkáme, prenášame alergény priamo na kožu. Tiež sa tieto výlučky v mikroskopických čiastočkách dostanú do ovzdušia, kobercov a iných bytových textílií, ktoré potom víria vo vzduchu. Odtiaľ je na citlivé sliznice nosa a očí už veľmi blízko. Preto je udržovanie poriadku v domácnosti pre alergikov kľúčové.
Foto: Pixabay.com
Čo pomáha proti alergickému zápalu spojiviek?
Ak ktorýkoľvek z vyššie uvedených alergénov vnikne do očnej sliznice, môže spôsobiť zápal očných spojiviek. Pri príznakoch alergického zápalu spojiviek prinesú alergikom okamžitú úľavu očné kvapky Vividrin ectoin, ktoré zmierňujú začervenanie, svrbenie a slzenie očí. Zdravotnícka pomôcka Vividrin ectoin obsahuje prírodnú látku ectoin, ktorá pôsobí zvlhčujúco a ochranne. Ectoin pokryje okolité molekuly a bunkové membrány vodnou vrstvou, čím vytvorí na očiach hydrofilm, ktorý na jednej strane zvlhčuje rohovku a poskytuje jej priestor na hojenie, na druhej strane chráni očné sliznice pred vplyvmi ďalších alergénov z vonkajšieho prostredia.
Foto: Pixabay.com
